Obce, miestne samosprávy 

Podnikatelia

Rozhodol som sa podnikať, aká forma podnikania je najlepšia?

Obchodné právo umožňuje podnikateľom vybrať si z viacerých foriem podnikania preto, aby každý podnikateľ mohol zvážiť výhody a riziká svojho spôsobu podnikania a aby vedel maximalizovať benefity a minimalizovať riziká pri podnikaní.

Obchodné právo umožňuje podnikateľom podnikať vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), akciovej spoločnosti (a.s), vo forme samostatne zárobkovej činnej osoby (SZČO), verejnej obchodnej spoločnosti (v.o.s.), komanditnej spoločnosti (k.s.) atď.

Neexistuje jedna ideálna či univerzálna forma podnikania, každá má svoje výhody aj nevýhody. Pri niektorých formách sa vyžaduje osobná zaangažovanosť, pri niektorých nie, pri niektorých formách podnikateľ ručí a zodpovedá za výsledky podnikania svojím majetkom, pri niektorých nie.

Výber formy podnikania je preto potrebné zvážiť s ohľadom na riziká v tej-ktorej oblasti podnikania. V súčasnosti najobľúbenejšími formami (malého a stredného podnikania) sú  s.r.o.  a SZČO.

Aké sú základné výhody a nevýhody podnikania vo forme s.r.o.?

S.r.o. môže založiť aj jedna osoba. Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky len do výšky svojho majetku, pričom spoločník, ak splatil celý svoj vklad, nezodpovedá za prípadné dlhy spoločnosti, to znamená, že aj keď sa spoločnosť dostane do platobnej neschopnosti či konkurzu, osobný majetok spoločníka tým nebude dotknutý.

Je pomerne jednoduché s.r.o. založiť, vykonávať v nej zmeny a administrovať ju. Hodnota základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným je pomerne nízka, len 5.000,- eur, a tiež je pomerne nízky minimálny vklad spoločníka do základného imania – 750 eur. Organizačná štruktúra s.r.o. je pomerne jednoduchá, povinnými orgánmi spoločnosti sú len valné zhromaždenie a konateľ . S.r.o. pri svojom vzniku nemusí vytvárať rezervný fond.

Aký je vhodný počet spoločníkov v s.r.o.?

Závisí to od typu podnikania, množstva vložených finančných prostriedkov, rozdelenia právomocí a kompetencií spoločníkov/konateľov. Vo všeobecnosti sa však dá povedať že počet spoločníkov v slovenských spoločnostiach je vo všeobecnosti nízky – od jedného po troch. Zvyšovaním počtu spoločníkov a tým aj možných rozdielnych predstáv pri podnikaní sa zvyšuje šanca na nezhody v spoločnosti. Paradoxom môže byť, že nezhody nemusia prichádzať len vtedy, keď sa spoločnosti nedarí a každý spoločník hľadá rozdielne spôsoby ako spoločnosť naštartovať, ale nezhody nezriedka prichádzajú aj vtedy, keď sa spoločnosti naopak darí až veľmi a niektorí spoločníci chcú zisk ďalej investovať a iní  spoločníci si chcú zisk zo spoločnosti vybrať.

Mnohí podnikatelia v takýchto prípadoch konštatujú typický slovenský výrok, že počet spoločníkov v spoločnosti by mal byť nepárny a traja sú už veľa. Na tieto prípady treba myslieť vopred a dobre si rozdeliť kompetencie a nastaviť vhodný podnikateľský plán.

Aký je rozdiel medzi konateľom a spoločníkom v spoločnosti?

Konateľ s.r.o. je to štatutárnym orgánom spoločnosti. Zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám, súdom atď. V mene spoločnosti uzatvára zmluvy. Môže ale nemusí byť spoločníkom spoločnosti. Za výkon svojej funkcie môže poberať odmenu, ale nemusí, najmä keď ide o jednoosobovú s.r.o. a konateľ je v nej zároveň aj jediným spoločníkom.

Spoločník spoločnosti v prvom rade musí splatiť svoj vklad do spoločnosti a jeho právom je podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti. Spoločníci prostredníctvom valného zhromaždenia môžu vykonávať významné rozhodnutia, a to napríklad aj odvolať konateľa a vymenovať nového konateľa spoločnosti, či schvaľovať ročnú účtovnú závierku, rozdelenie zisku a úhrada straty. Spoločník spoločnosti môže nahliadať do dokladov spoločnosti a požadovať od konateľov informácie týkajúce sa spoločnosti.

Spoločnosť prijala uznesenie, a ako spoločník spoločnosti s takýmto uznesením nesúhlasím. Čo mám robiť?

Spoločník má právo podať na súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Toto právo môže spoločník využiť v prípadoch, keď uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. V súdnej a odbornej praxi sú prijímané závery, že rozpor sa môže týkať formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci, nebola dodržaná zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami určená lehota na zvolanie valného zhromaždenia, dôjde k vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti aj napriek tomu, že v pozvánke, ktorá mala písomnú formu takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov a pod.), Okrem toho môže ísť aj prípadný obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou hlasou prítomných spoločníkov, hoci bola požadovaná kvalifikovaná 2/3 väčšina hlasov všetkých spoločníkov a pod.)

Spoločník porušuje svoje povinnosti? Ako postupovať aby neškodil spoločnosti, prípadne ako ukončiť jeho účasť v spoločnosti?

Spoločnosť je oprávnená domáhať sa na súde vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Nie každé porušenie povinnosti je dôvodom na vylúčenie, ale iba také, ktorá dosahuje určitú mieru intenzity, resp. sa považuje za závažné, čo v praxi bude treba posúdiť samostatne s prihliadnutím na rôzne okolnosti prípadu. Pred tým, ako spoločnosť aktivuje toto svoje oprávnenie, musí spoločníka písomne vyzvať na plnenie povinností, ktorý si neplní resp. porušuje ich a súčasne ho musí upozorniť, že ak po tejto výzve naďalej bude porušovať svoje povinnosti, bude spoločnosť iniciovať súdne konanie o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným vytvorila rezervný fond v zákonnej výške. Môžem z tohto dôvodu zrušiť rezervný fond resp. jeho tvorbu?

Zo zákona má spoločnosť s ručením obmedzeným povinnosť vytvoriť rezervný fond v povinnej výške 10% zo základného imania (napr. ak je výške základného imania 5.000, potom rezervný fond musí byť podľa zákona v povinnej výške 500 Eur, čo je 10% zo základného imania). Zákon hovorí, že okrem povinnosti vytvoriť rezervný fond má spoločnosť povinnosť rezervný fond dopĺňať. To znamená, že ak spoločnosť vytvorí rezervný fond vo výške 10% zo základného imania, napr. 500 Eur, tak povinnosť vytvárať a dopĺňať rezervný fond nezaniká, ale táto povinnosť spočíva a aktivizuje sa opätovne vtedy, ak z rezervného fondu v zákonom povinnej výške 10% zo základného imania, t.j. napr. 500 Eur sa použije čo i len 1 Euro.

Zjednodušene, ak spoločnosť vytvorila rezervný fond v zákonom povinnej výške 10% zo základného imania, napr. pri základnom imaní 5.000 Eur vytvorila rezervný fond vo výške 500 Eur, potom v prípade, ak z rezervného fond nebude počas obdobia napr. 3 rokov použité na krytie strát spoločnosti ani 1 euro, potom spoločnosť počas tohto obdobia 3 rokov, aj keď dosiahla každý rok zisk, nemusí z tohto zisku odvádzať povinný sumu v zmysle zákona do rezervného fondu. Ak však spoločnosť neskôr použije na krytie strát spoločnosti nejaké peniaze z rezervného fondu, následne, ak spoločnosť vykáže v najbližšej účtovnej závierke zisk, bude povinná z tohto zisku odviesť povinnú sumu v zmysle zákona do rezervného fondu.

Vyššie uvedený postup musí byť dodržaný, rezervný fond preto nie je možné zrušiť. Dávame Vám do pozornosti, že súd môže na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem alebo aj z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení spoločnosti, ak spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa Obchodného zákonníka.

S manželom sa ideme rozvádzať. Máme maloleté dieťa. O čom všetkom bude rozhodovať súd?

V prvom rade, sa bude súd zaoberať otázkou, či existuje dôvod na rozvod Vášho manželstva. To znamená, či nezhody sú iba bežného charakteru alebo ide o nezhody, ktoré sú vážnejšieho charakteru. Spravidla pôjde o nezhody ohľadom disponovania so spoločným majetkom väčšej hodnoty, rôzne druhy závislosti (alkoholizmus, gamblerstvo a pod.), mimomanželský pomer, úplné odcudzenie sa a pod.

Následne, ak súd zistí, že dôvody na rozvod manželstva existujú, je potrebné upraviť vzájomného práva a povinnosti Vás ako rodičov k maloletému dieťaťu. Medzi najzákladnejšie otázky patrí úprava osobnej starostlivosti, zjednodušene povedané, u ktorého z rodičov bude dieťa po rozvode bývať, o úpravu styku rodiča u ktorého dieťa nie je v osobnej starostlivosti, o výške výživného, ktoré bude rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti platiť.

Z našej skúsenosti, keďže vzťahy medzi manželmi, ktorí sa chcú rozvádzať nie sú najlepšie, odporúčame Vám, aby ste predišli prípadnému vyhrocovaniu týchto vzťahov, riešili záležitosti spojené s rozvodom, predovšetkým úpravu práv a povinností s maloletému prioritne dohodu. V rámci mimosúdnych rokovaní existuje väčší priestor na dosiahnutie konsenzu, tak aby požiadavky jedného a druhého rodiča boli vyvážené a sledovali záujmy dieťaťa.

Čo je to cochémsky model?

Cochémsky model sa uplatňuje v rámci konania starostlivosti súdu o maloletých, najmä však v súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ide o neformálne konanie pred súdom povereným pracovníkom, ktoré dá sa povedať predchádza samotnému konaniu pred sudcom. Cieľom tohto neformálneho stretnutia je, aby sa rodičia za účasti povereného pracovníka a prípadne aj za účasti psychológa dohodli na úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu.

Naša kancelária ako jedna z prvých v rámci prešovského okresu využíva tento model. Môžeme povedať, že tento model je úspešný, a to tak z hľadiska výsledku pre oboch rodičov a maloleté dieťa a ako aj s hľadiska trvania, kedy už na prvom stretnutí dôjde k definitívnemu vyriešeniu veci.

Je možné zmeniť výšku výživného?

Výška výživného určená v súdnom rozhodnutí alebo určená dohodou rodičov nie je nemenná. Na zmenu výšky výživného majú vplyv viaceré faktory, a to či už na strane dieťaťa alebo na strane rodičov. Okolnosťami, ktoré môžu byť dôvodom na zmenu – zvýšenie výšky výživného sú na strane dieťaťa napr. zvýšené výdavky v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, prechod na vyšší stupeň štúdia, štúdium v inom okrese ako v mieste bydliska a pod. Na strane rodičov môžu tiež existovať skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom pre zmenu – zníženie výživného, napr. zhoršenie majetkových a zárobkových pomerov, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a pod.

S manželom nie som rozvedená. Neprispieva ani na deti, ani na domácnosť, čo môžem robiť?

Môj manžel holduje hazardným hrám a neprispieva na domácnosť. Spolu máme dve deti, vo veku 10 a 8 rokov. Nakoľko je situácia v domácnosti neúnosná, chcem sa rozviesť. Mám nárok na výživné už teraz, teda do času, kým nás súd rozvedie? Sama už nevládzem deti živiť.

Samozrejme, nárok na výživné od manžela máte a nemusíte čakať až do času, kým súd vaše manželstvo rozvedie. V takomto prípade je potrebné na súd podať návrh nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží Vášmu manželovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti, a to ešte predtým, ako sa reálne začne vôbec konanie o rozvod manželstva. Týmto krokom si zabezpečíte výživné na deti počas doby, kým podáte na súd návrh na rozvod manželstva, nakoľko až v tomto konaní o rozvod manželstva by sa o výživnom na maloleté deti rozhodovalo.

Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Znamená to, že pre tento typ konania sa vôbec nemusíte vy ani Váš terajší manžel, dostaviť fyzicky na súd, nakoľko súd môže rozhodnúť len na základe predložených dokumentov, bez nutnosti vyjadrenia, resp. výsluchu účastníkov konania.

Pre tento účel Vám odporúčame, aby ste si zhromažďovali čo najviac dokumentov týkajúcich sa platieb, ktoré vynakladáte na výživu Vašich detí ako aj domácnosti (pokladničné bločky, výpisy z účtu a podobne).

Výživné po dovŕšení 18 roku veku dieťaťa

Tento mesiac dosiahnem plnoletosť (18 rokov veku) a som študentkou strednej školy. Môj otec mi povedal, že týmto okamihom mi už nebude platiť výživné a mám sa o seba finančne postarať sama.  Je tomu naozaj tak?

Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Tým, že dosiahnete vek 18 rokov, sa síce stávate plnoletou a spôsobilou v plnom rozsahu na právne úkony, avšak v zmysle zákona o rodine, platí že: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“ Z toho vyplýva, že  dosiahnutie veku, v tomto prípade 18 či viac rokov, nie je dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti zo strany Vášho otca. Váš otec nemá pravdu, jeho vyživovacia povinnosť k Vám aj po dosiahnutí 18 rokov veku trvá naďalej tak, ako mu bola uložená súdom a táto povinnosť mu bude trvať až do doby, kým vy sama nebudete schopná sa o seba finančne postarať sama.

V prípade, ak Váš otec nebude po dovŕšení Vašich 18-tich rokov platiť výživné priamo Vám (už nie k rukám matky, ako tomu bolo doteraz), už Vy sama ako plnoletá osoba si budete musieť toto výživné vymáhať súdne sama, teda vo vlastnom mene.

Zvýšené výdavky na dieťa

S bývalým manželom máme jedno dieťa – syna, ktorý má 10 rokov a v súčasnosti nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Synovi medzičasom bola diagnostikovaná astma a silná alergia, preto potrebuje špeciálne lieky a pravidelnú liečbu. Výživné, ktoré dostávam na syna teraz, čo je 60,- eur (určené súdom 4 roky spätne) dlhodobo nepostačuje na pokrytie jeho nákladov. Ako môžem od manžela dostať vyššie výživné? Odmieta so mnou komunikovať a terajšie výživné sa mu zdá byť aj tak vysoké.

Aj súdom určená suma výživného sa môže časom meniť, a v mnohých prípadoch sa tak aj deje. Toto je jeden z nich, teda ak nastane zmena pomerov na strane povinného – platiteľa výživného, alebo oprávneného – dieťaťa, ktorému je určené výživné. Zmena pomerov zahŕňa množstvo faktorov, ktoré v živote nastávajú, zmena v majetku povinného, zmena jeho zdravotného stavu, možnosti pracovať, atď. Na strane maloletého dieťaťa sa zmenou pomerov rozumie napríklad zmena jeho zdravotného stavu, zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom na školu, krúžky, potreba liečenia a podobne.

Na to, aby výživné pokrylo oprávnené a preukázateľné náklady na maloleté dieťa, potrebujete podať na súd návrh na zvýšenie výživného. Jedná sa o konanie, v ktorom je potrebné zdokladovať zvýšenie výdavkov na maloleté dieťa a to porovnaním pomerov, ktoré tu boli predtým a ktoré sú tu v súčasnosti, teda preukázať, že sa podstatne zvýšili náklady na dieťa plynutím času a zmenou pomerov na strane maloletého.

Rozvodové konanie a možnosť zverenia detí do striedavej starostlivosti  

S manželom už dlhodobejšie v podstate spolu nežijeme, navzájom sme sa odcudzili, máme dve deti. Chceme sa rozviesť. O deti sa však príkladne starám ja ako aj manžel, má deti rád. Počula som o striedavej osobnej starostlivosti. Môžete mi ozrejmiť, ako reálne prebieha rozvodové konanie a ako asi vyzerá taká striedavá starostlivosť?

S konaním o rozvod manželstva, v prípade, ak sú tu deti, je spojené povinne aj konanie o určenie výživného a úprave styku s maloletými deťmi. Samozrejme, vždy je lepšie, ak sa rodičia detí na styku ako aj výške výživného dohodnú – spíšu rodičovskú dohodu, keďže je vždy lepšie, keď samy rodičia prevezmú zodpovednosť za osud svojich detí a na úprave styku, výživnom a podobne sa rozumne dohodnú. V prípade, ak sa rodičia na sporných otázkach dohodnúť nevedia, prichádza na rad súd. Tento manželstvo nielenže rozvedie, ale sám na základe dôkazov zhodnotí stav veci a určí styk s maloletými, výšku výživného ako aj to, komu budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti.  Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, túto súd nariadi, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem. Samozrejme, prvoradý je záujem maloletých detí ako aj to, či takýmto typom starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Výhodou tohto typu starostlivosti o dieťa je skutočnosť, že dieťa je v približne rovnakom osobnom kontakte ako aj starostlivosti oboch rodičov. Vo Vašom prípade, ak aj manžel je schopný a ochotný sa o deti starať a deti s nemu majú dobrý vzťah, nevidíme prekážku prečo by súd nenariadil striedavú starostlivosť.

Neplatenie výživného

S bývalým  manželom sme rozvedení už 5 rokov, máme spolu tri deti vo veku od 9 do 14 rokov. Bývalý manžel však poslednú dobu vyživovaciu povinnosť na deti plnil buď len čiastočne, po istých sumách, teraz už skoro 6 mesiacov na deti neplatí vôbec. Čo mám robiť a ako postupovať, aby som sa dostala k peniazom určeným na výživné?

Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Znamená to, že na základe tohto titulu môžete, bez potreby súdenia sa a podobne, podať priamo návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor je oprávnený potom povinnému napríklad zablokovať bankový účet, siahnuť na výplatu alebo aj dať príkaz na zadržanie vodičského preukazu.

Neplatenie výživného je v určitých prípadoch aj trestné. Podľa trestného zákona sa dopustí trestného činu zanedbania povinnej výživyten, kto najmenej dva mesiace v priebehu dvoch rokov neplní vyživovaciu povinnosť. Pričom postačuje, že si túto povinnosť neplní aj z nedbanlivosti. V prípade neplatenia výživného (na maloleté dieťa) je tiež možné obrátiť sa na štát so žiadosťou o poskytnutie náhradného výživného. Základnými podmienkami sú, že výživné nebolo platené aspoň dva mesiace a zároveň, že vo veci už bola začatá exekúcia. V neposlednom rade je dôležité, aby príjem v domácnosti nepresiahol právnymi predpismi určený násobok sumy životného minima.

Je možné počas trvania manželstva zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Za trvania manželstva je možné zrušiť BSM, zrušenie BSM prichádza do úvahy najčastejšie v prípadoch, kedy jeden z manželov dlhodobo a sústavne nakladá so spoločným majetkom nehospodárne, pričom toto hospodárenie vedie k zmenšovaniu spoločného majetku, jeden z manželom sa nepodieľa na zabezpečení vzniku spoločného majetku a pod. Tieto prípady sa nedajú vopred presne určiť, preto je potrebné ich starostlivo posúdiť s ohľadom na rôzne okolnosti, napr. mieru ich závažnosti a ich vplyv na spoluvlastníctvo, pomery manželov  a pod. Zrušiť BSM je možné aj v prípadoch, ak jeden z manželov začne podnikať, a to z dôvodu ochrany nepodnikajúce manžela, keďže pri výkone podnikateľskej činnosti jedného z manželov sa môže použiť aj spoločný majetok patriaci do BSM.

Patrí mi pri vysporiadavaní majetku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov polovica?

Pri vysporiadaní BSM sa prioritne vychádza z pravidla, že podiely oboch manželov sú rovnaké. To však neplatí absolútne. Konečný pomer podielu každého z bývalých manželov je ovplyvnený množstvom okolností, a to napr. použitie spoločného majetku iba na vec slúžiacu výlučne jednému z manželov alebo opačne, použitie majetku, ktorého vlastníkom bol iba jeden z manželov na spoločný majetok. Na výšku podielu majú môžu mať vplyv aj okolnosti ako napr. nevera, domáce násilie a pod. Z vyššie uvedeného vyplýva, že určenie konkrétnej výšky podielu každého z bývalých manželov si vyžaduje dôkladnú analýzu za účelom spravodlivého a zákonného rozdelenia spoločného majetku.

Po rozvode manželstva býva v byte manželka. Byt je v BSM, ktoré doposiaľ nie je vysporiadané. Manželka odo mňa požaduje platenie polovice za služby spojené s užívaním bytu. Mám niečo platiť, ak áno, v akej výške?

Z povahy veci je zrejmé, že vzájomné spolužitie bývalých partnerov po rozvode je nepredstaviteľné. Keďže právoplatným zánikom rozvodu manželstva zaniká aj BSM, je vhodné, aby ste sa s bývalou manželkou dohodli do času vysporiadania BSM na spôsobe užívania nevysporiadanej veci z BSM. Pokiaľ k takejto dohode nedôjde, je možné sa v tejto súvislosti obrátiť na súd, ohľadne rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, vrátane vynaloženia nákladov spojených s jej užívaním a udržiavaním. Ak však nedošlo k podaniu vyššie uvedenej žaloby, neznamená to, že automaticky musíte platiť polovicu platieb. Konkrétna výška platieb bude závisieť od rôznych okolností, ako napr. dobrovoľné/nedobrovoľné opustenie bytu, užívanie bytu čiastočne alebo neužívanie bytu vôbec a pod. Z rozhodnutí súdov vyplýva, že určitú sumu zrejme budete povinný zaplatiť, táto by však mala byť nižšia ako polovica – platby súvisiace so spotrebou, napr. náklady na dodávku tepla, vykurovanie, teplá a studená voda a pod. bude znášať výlučne ten z bývalých manželov, ktorý byť užíva.

Manžel ma psychicky vydiera, trpia deti

Manžel dlhodobo holduje alkoholu a domov prichádza opitý, je vulgárny a neraz u nás doma došlo k fyzickému útoku na mňa ale aj na staršieho syna. Okrem toho ma psychicky vydiera. Neustále mi volá na mobil, kontroluje ma či som prítomná na pracovisku a znemožňuje ma, kde sa len dá. Hanbím sa za to. No vidím, že najviac aj tak trpia deti. Čo mám spraviť aby sa to skončilo?

V prvom rade Vám odporúčame túto situáciu riešiť a nenechať veci tak ako sú momentálne. Fyzické ale aj psychické vydieranie, nátlak je trestným činom a na to, aby ste ho mohli preukázať je potrebné to oznámiť formou podania trestného oznámenia na políciu. V prípade, ak opätovne dôjde k fyzickému incidentu, neváhajte zavolať policajnú hliadku. Čo sa týka detí, pravdepodobne bude najlepšie začať konanie o rozvod manželstva, ak ste o tom rozhodnutá a už nevidíte možnosť ako ďalej zotrvať v manželstve. Taktiež ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva je možné začať konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Vo Vašom prípade, ak je dôvodné podozrenie z násilia, existuje možnosť, aby osoba, ktorá toto násilie vykonáva, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, čim manželovi znemožníte vstup do bytu alebo domu kde s Vami a deťmi spoločne býva. Toto je zákonné ustanovenie ktoré Vás chráni pred  takýmito situáciami a prípadmi, aké vznikajú vo vašej domácnosti. Ide o rýchle konanie bez pojednávania. Navyše, ak by súd nariadil, že Váš manžel nemôže vstupovať do spoločného domu či bytu a toto by porušil, dopustil by sa trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Vysťahovanie dieťaťa do cudziny      

S exmanželom sme už vyše 8 rokov rozvedení a náš syn bol rozhodnutím súdu zverený do mojej osobnej starostlivosti. Exmanžel má súdom určené stretávanie sa so synom každý druhý víkend, čo sa aj realizuje. Ja mám nového manžela a chcem sa za ním odsťahovať do ČR a začať život tam. Ako mám postupovať? Môžem syna vziať len tak alebo to musím exmanželovi nejako oznamovať? Je potrené upravovať nejako súdne rozhodnutie ktoré už máme o rozvode?

Určite Vám neodporúčame o tejto zamýšľanej zmene pobytu syna neinformovať otca dieťaťa, nakoľko by už šlo o únos. V danom prípade je potrebné o tejto veci informovať otca maloletého a vyžiadať si od neho súhlas na vysťahovanie maloletého do ČR. Jedná sa o písomný súhlas, ktorým otec udelí svoj súhlas na jeho vysťahovanie sa, teda Vy budete vedieť preukázať, že ste syna neoprávnene nepremiestnili zo štátu obvyklého pobytu. Navyše, takýto súhlas Vám bude potrebný na nahlásenie do inej školy, pre rôzne úrady v ČR a podobne. V prípade, ak bývalý manžel nebude súhlasiť a neudelí Vám súhlas na vysťahovanie maloletého do ČR, je nutné nahradiť jeho súhlas formou súdneho rozhodnutia.

Jedná sa o typ súdneho konania, v ktorom súd po tom, čo vypočuje otca a zistí prečo nechce súhlas udeliť, resp. aké ma na neudelenie súhlasu dôvody, rozhodne namiesto otca maloletého. Avšak len za predpokladu, ak to bude v záujme maloletého dieťaťa a zásadne to nezasiahne do práva otca k maloletému synovi. V takomto konaní budete musieť Vy aktívne preukázať, že maloletý syn bude mať zabezpečené vhodné podmienky na bývanie, návštevu školy, lekára, bude naďalej zabezpečené stretávanie sa syna s otcom a podobne.