rak @rakpeter.sk

Napíšte nám a poraďte sa.

+421 (0) 51 776 14 04

Zavolajte nám a objednajte sa na konzultáciu.

 

Cochemská prax v praxi pilotných súdov v SR (Moderná opatrovnícka justícia)

Cochemská prax v praxi pilotných súdov v SR (Moderná opatrovnícka justícia)

cochemska prax

JUDr. Lucia Raková
JUDr. Peter Rak

Slovenská advokátska komora v ostatných mesiacoch pripravila viacero
prednášok a stretnutí na tému Cochemská prax. Zdá sa, že ide o pomerne
neznámu problematiku a jej uplatnenie ešte len čaká na svoje prvé pokusy
aj vo viacerých advokátskych kanceláriách. V článku prinášame informácie,
čo je Cochemská prax, ako vznikla a aké sú výsledku po ročnom uvedení
a fungovaní tejto praxe na piatich pilotných súdoch v Slovenskej republike.

 „To sa nehanbíte hodiť mi Vaše dieťa na sudcovský stôl ako kus mäsa o ktorom mám rozhodnúť? Ja Vaše dieťa nepoznám, nikdy mi na ňom nebude záležať a ja mám o ňom rozhodnúť?“

Jürgen Rudolph, nemecký emeritný sudca
1. Vznik Cochemskej praxe

Cochemská prax predstavuje model interdisciplinárnej spolupráce profesií zapojených do riešenia rodičovských konfliktov a snaží sa vrátiť rozhodnutie o budúcom osude detí späť do rúk rodičov, za pomoci zúčastnených profesií a orgánov štátu, čím ich núti k prevzatiu svojej rodičovskej zodpovednosti.

Počiatky tejto medziodvetvovej spolupráce spadajú do 90. rokov 20. storočia, kedy na pôde obvodného súdu v Nemecku pôsobí opatrovnícky sudca Jürgen Rudolf, tvorca myšlienky tzv. Cochemského modelu a ako najmladší sudca obvodného súdu v meste Cochem, sa dostal chtiac-nechtiac, rozhodnutím prezídia tunajších starších sudcov, k dosť neobľúbenej a nefungujúcej agende rodinného práva. Túto agendu, ako uvádza v knihe Si moje dieťa, ani nikdy nechcel robiť.

Ako to býva, väčšina revolučných myšlienok vzniká v stave frustrácie a potreby niečo zmeniť. Výsledkom frustrácie z nefunkčnosti rodinného práva a prevzatia rodičovskej zodpovednosti, ktorú si sudca Rudolph ako mladý začínajúci sudca skúsil na vlastnej koži, je aj vznik Cochemského modelu a zistenie, že práve nekomunikácia nielen rodičov samotných, ale aj profesií, ktoré im majú byť nápomocné, vedie k zdĺhavým súdnym konaniam a ešte viac sa tak vyostrujú konflikty medzi rodičmi. Jediným výsledkom súdneho procesu vtedajšej právnej úpravy bolo často, že je to práve dieťa, ktoré trpí a vôbec sa nesleduje účel konania, priam sa na neho zabúda.

K zmene vnímania rodičovskej zodpovednosti prispela najmä konferencia v meste Cochem (rok 1992), na podnet sudcu Rudolpha, do ktorej zapojil všetkých zástupcov profesií a orgánov štátu.1 Išlo o samotných sudcov z agendy rodinného práva, advokátov, sociálnych pracovníkov a mediátorov, v súdnom okrsku mesta Cochem. Jednoducho si prizval k stolu všetkých, ktorí participovali na jeho vlastných rodinnoprávnych pojednávaniach.

Sudca Rudolph, za kľúčové považoval vysvetlenie, prečo sa jednotlivé profesie na seba navzájom odvolávajú a kritizujú, ak im predsa ide o spoločný cieľ. Výsledkom bolo poukázanie na to, že jednotlivé profesie navzájom buď nepoznajú svoje oprávnenia alebo ich dokonca prekračujú, iné dokonca nemajú poznatky o náplni svojej práce a panuje tak predsudok jednotlivých profesií navzájom v tom, kto má vlastne v rodičovskom spore aké práva a povinností.

Ukázalo sa, že nekomunikácia a nepoznanie úloh týchto profesií navzájom, viedlo len k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré malo v záujme maloletých detí skončiť už dávno.

Spoločným zjednocujúcim menovateľom a výsledkom konferencie však bol jednotný názor všetkých zúčastnených, že deti po rozvode či rozchode rodičov musia mať zachované práva na obidvoch rodičov.

Samozrejme, netreba zabúdať aj na skutočnosť, že ani samotní rodičia maloletých detí veľakrát na účel a záujmy svojich vlastných detí zabúdajú. Boli a sú natoľko pohrúžení do vzájomného boja otec-matka, manžel-manželka a práve súdny spor je miestom, kde sa môžu prezentovať ako tí, ktorým bolo ublížené a tí, ktorí sú víťazmi.

Porazeným je však vždy len dieťa, ak sa rodičia nevedia dohodnúť o jeho aktuálnom stave a budúcom živote a doslova ho používajú ako nástroj na vlastný boj či ako prostredníka vzájomnej komunikácie.

Toto boli základné príčiny, ktoré viedli sudcu Rudoplha k napísaniu knihy Du bist mein Kind. Die „Cochemer Praxis“, ktorá vyšla aj v Slovenskom jazyku.

Významná zmena chápania a ponímania rodinného práva v Nemecku nastala začiatkom 80. rokov, kedy s účinnosťou od 1.januára 1980 bol v nemeckom Občianskom zákonníku (BGB) nahradený pojem „rodičovská moc“ pojmom „rodičovská starostlivosť.“2

V roku 1998 prešiel nemecký právny poriadok BGB (Bürgerliches Gesetzbuch) reformou v oblasti rodinného práva, ktorá bola podmienená a vyvolaná snahou rodičov, ktorí aj po rozvode manželstva chceli niesť rodičovskú zodpovednosť za svoje dieťa. Do roku 1998 vychádzal BGB z ponímania rodičovskej zodpovednosti tak, že táto patrí obom rodičom iba vtedy, ak sa dieťa narodilo za trvania manželstva a rodičia spolu žili. Pokiaľ ale rodičia dieťaťa žili oddelene, rodičovskú zodpovednosť súd preniesol len na jedného z rodičov, pričom druhý stratil možnosť rozhodovať o svojom dieťati. 3

Nemecký ústavný súd (Bundesverfassungsgereicht, ďalej len „BVG“), v rozsudku BVG zo dňa 3.11.1982, sp. zn. 1BvL25/80,4 vtedajší právny stav rodičovskej zodpovednosti zhodnotil ako ústavne nekonformnú. Dôsledkom tohto sa udiala reforma BGB v oblasti rodinného práva, ktorou sa poňatie rodičovskej zodpovednosti zmenilo tak, že táto aj v prípade rodičov, ktorí spolu už nežijú, prípadne ani len nie sú manželmi, patrí im obom a o prípadnom prenesení tejto zodpovednosti len na jedného z rodičov môže rozhodnúť iba súd. 5

Týmto nálezom Nemeckého spolkového ústavného súdu bola v Nemecku prvýkrát otvorená možnosť zachovania autonómie rodičovskej zodpovednosti i v prípade rozvedeného manželstva a boli tiež prvýkrát zohľadnené aspekty záujmov detí.6

Od tohto momentu sa prvky Cochemskej praxe postupne trvalo usídlili v nemeckej rodinnoprávnej agende a zotrvávajú v ňom dodnes. Nielen v Nemecku, ale aj v iných štátoch, ktoré tieto myšlienky prijali za vlastné a naučili sa s nimi pracovať tak, aby záujmy detí ostali prvoradým cieľom.

2. Čo je Cochemská prax 

Ide predovšetkým o myšlienku, neskôr pretavenú do praxe, ktorej cieľom je vrátiť rozhodnutie o maloletom späť do rúk rozvádzajúcich či rozchádzajúcich sa rodičov a vyvodiť ich vlastnú rodičovskú zodpovednosť. K tomuto uvedomeniu si rodičom pomáhajú orgány a profesie, ktoré participujú na zmiernení a vyriešení ich problému tak, aby sa dosiahlo rýchle, efektívne a stabilné upravenie rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva.

Prvotne sa táto prax snaží o to, aby výsledkom spoločnej práce bola rodičovská dohoda samotných rodičov, a až v poslednom rade, v prípade, ak skutočne chýba vôľa rodičov a ich uvedomenie si rodičovskej zodpovednosti, prípadne až ich neochota či nepotreba riešenia, sa k slovu dostal sudca, ako posledná inštancia pre vyriešenie rodičovských nezhôd.

Autoritatívny výrok súdu o tom, aké práva a povinnosti a vôbec to, ktorý z rodičov ich bude vykonávať a v akej miere, má byť len výnimočný jav, nie samozrejmosť, s akou veľký počet rodičov v stave vzájomného konfliktu vôbec vníma súd.

Postupom času, kedy sa na Nemeckom súde začala usídľovať táto myšlienka a ustavične sa prezentovala rozvádzajúcim sa manželom, vyvstali princípy, na ktorých funguje táto prax:

– rozhodnutie a zodpovednosť za maloleté dieťa  patrí do rúk rodičov, až v poslednom rade súdu,

– primárne orientovať rodičov maloletého dieťaťa k tomu, aby spoločne uzavreli rodičovskú dohodu, a až v poslednom rade to ponechať na rozhodnutie súdu vo forme autoritatívneho rozsudku, 

– profesie (advokáti, mediátori, psychológovia, klinickí psychiatri a pod.) a štátne orgány (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže…), ktoré participujú na rodičovskom konflikte, sú si rovnocenné a sledujú rovnaký cieľ, ktorým je záujem maloletého dieťaťa,

– v záujme dieťaťa ide efektívne, rýchlo, zabezpečuje sa stabilita právnych, ale aj faktických vzťahov rodičov a dieťaťa,

– minimalizuje sa administratívna zaťaženosť nielen štátnych orgánov, profesií, ale aj rodičov,

– samotné konanie v Cochemskej praxi je neformálne a ústne, za osobnej účasti psychológa, kolízneho opatrovníka, prípadne advokáta alebo mediátora.

3. Cochemská prax na pilotných súdoch v SR

Zavedenie Cochemskej praxe na slovenských súdoch priniesla spolupráca Ministerstva spravodlivosti SR s organizáciou CEPEJ (The European Commission for effectivity of Justice- Európska komisia pre efektívnu justíciu.) Ide o medzinárodnú organizáciu založenú radou Európy, ktorej cieľom je zlepšenie efektívnosti súdnych systémov a dosiahnuť, aby súdne systémy členských štátov vybavovali veci bez zbytočných prieťahov, ale zároveň bola zachovaná kvalita rozhodnutí.7

Cieľom spolupráce je audit slovenského súdnictva ako celku, teda na základe sledovaní vybraných kritérií na vybraných súdoch, následne stanoviť diagnózu slovenského súdnictva, priniesť konkrétne odporúčania a efektívne riešenia. Nejde teda len o nastavenie efektívnejšieho fungovania rodinnoprávnej agendy na vybraných súdoch, ale aj riešenie stavu starých exekúcií, vypracovanie súdnej mapy a návrh špecializácie súdov, IT podpora, vytvorenie nových pracovných pozícií na súdoch a podobne.

V rámci tejto spolupráce sa ministerstvo spravodlivosti, na odporúčanie expertnej skupiny CEPEJ, zameralo aj na špecializáciu súdov a sudcov. V rámci tejto špecializácie sa v prvej fáze projektu vytvorila pracovná skupina pre nastolenie vhodných podmienok na súde pre rodinnoprávnu agendu.

Členmi tejto pracovnej skupiny sú zástupcovia ministerstva spravodlivosti, zástupcovia UPSVAR-u, zástupcovia psychológov a mediátorov, zástupcovia súdov, ktorí sú do tohto projektu zapojení a venujú sa rodinnoprávnej agende.

Výsledkom spolupráce je zavedenie princípov Cochemskej praxe na vybrané súdy v SR, ktoré sa do projektu zapojili. Ide o Okresný súd Prešov, Okresný súd Kežmarok, Okresný súd Košice I., Okresný súd Bratislava II. a Okresný súd Bratislava V. Koncom roka 2019 pribudli ďalšie tri novo zapojené súdy, a to Okresný súd Bardejov, Okresný súd Vranov nad Topľou a Okresný súd Poprad.

Časový rámec reálneho fungovania tohto projektu je vymedzená do konca roka 2020, kedy sa pilotný projekt končí. Avšak jeho ďalšie fungovanie je, samozrejme, podmienené úspešnosťou a kvalitou projektu, ktorý sa odzrkadlí v štatistickom zhodnotení na jar 2020.

Zdá sa však, že projekt si už našiel svoje miesto v systéme rodinnoprávnej agendy a jeho reálne fungovanie má pozitívny ohlas nielen v práci súdov, ale aj samotných účastníkov rodinných konaní, a to s poukazom na rýchlosť a efektívnosť súdneho konania.

Prehľad výsledkov ročného zhodnotenia a prínos Cochemskeho modelu uvádzame v závere tohto článku.

Ďalšou fázou tohto projektu bolo vytvorenie stabilnej personálnej platformy na základe vyhlášky č. 132/2017 Z. z,8 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním. Počas pilotného overovania sú postupne do tímu sudcov prideľovaní pracovníci – vyšší súdni úradníci ako koordinátori projektu, asistenti, tajomníci, psychológovia. Ich úlohou je predovšetkým príprava pojednávania, príprava hodnotenia dôkazov pre sudcu, príprava rozhodnutí pre sudcu a iné procesné úkony súvisiace s prípravou spisu

Vzhľadom na to, že ide o neformálny proces, ten ktorý súd si tento model môže prispôsobovať, aj reálne prispôsobuje vlastným potrebám. To, ako si tento model prispôsobí svojím podmienkam súd v Prešove v porovnaní so súdom v Kežmarku alebo v Bratislave bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od počtu podaní na tom ktorom súde ako aj personálnymi možnosťami súdu a podobne (lokálna špecifikácia).

Ako teda Cochemská prax funguje po procesnej stránke?  

Po tom čo na súd dôjde návrh, ktorý je predmetom rodinnoprávnej agendy (návrh na rozvod manželstva, návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností – vrátane výživného a jeho Zmeny, návrh na udelenie súhlasu s vycestovaním maloletého do cudziny, a podobne), vyšší súdny úradník ako koordinátor projektu predvolá účastníkov konania, ale aj ich právnych zástupcov na informatívny výsluch.

Spolu s predvolaním na informatívny výsluch (prvé stretnutie rodičov maloletého) v zmysel § 118 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, je účastníkom konania doručené aj poučenie, ako bude súd postupovať na tomto informatívnom výsluchu a že jeho cieľom je dohoda samotných rodičov o budúcnosti ich dieťaťa. Súd takto apeluje na rodičov, aby sami prevzali rodičovskú zodpovednosť a dohodli sa, nakoľko len oni najlepšie poznajú svoje dieťa. K predvolaniu je pripojený zoznam dvadsiatich prosieb dieťaťa, ktoré sformuloval prof. Rudolph a ktoré sú priamo prevzaté z jeho knihy.

Na informatívny výsluch koordinátor prizve aj súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, ktorý priamo podá správu o prešetrení pomerov v rodine. Je osobne prítomný v  sporoch, ktoré sa už z podaného návrhu zdajú byť viac ako konfliktnejšie. Ak sa koordinátor domnieva, že stačí len prečítanie správy na informatívnom výsluchu, zabezpečí len prečítanie tejto správy od kolízneho opatrovníka. Na každé ďalšie stretnutie  (ak prvé bolo neúspešné a neskončilo sa reálnou dohodou rodičov, ale je šanca k tejto dohode dospieť, resp. rodičia chcú spolu komunikovať a deklarujú ochotu dohodnúť sa), je už kolízny opatrovník volaný osobne. 

Na informatívny výsluch je volaný aj vyškolený psychológ (ide o zamestnanca súdu v rodinnoprávnej agende), ktorý je s vecou oboznámený a priamo na informatívnom stretnutí zhodnotí podaný návrh a ako aj navrhnutý spôsob z neho vyplývajúci očami maloletého a jeho následky, priamo môže odpovedať na prípadné otázky rodičov maloletého ako aj kolízneho opatrovníka a podobne.

Ako je vidieť z vyššie uvedeného, na jednom stretnutí je prítomných viacero odborných profesií z dôvodu, aby na jednom mieste bolo možné naraz zodpovedať a ujasniť si to, čo by inak mohlo byť predmetom samotného súdneho sporu. Nejde o kvantitatívny počet, ale o kvalitu tohto stretnutia, na ktorom je vzájomná kooperácia viacerých profesií žiadaná a prospešná.

Celý proces, od podania návrhu na súd až po reálne konanie sa prvého informatívneho stretnutia na súde trvá približne 3 týždne.

Ako vyzerá samotný informatívny výsluch?

Vyšší súdny úradník ako koordinátor projektu v neformálnej miestnosti súdu, nie v pojednávacej miestnosti súdu, zistí totožnosť prítomných osôb a predstaví účel stretnutia. Vyzve navrhovateľa (matku, otca maloletého), aby uviedol či na podanom návrhu trvá a či sa prípadne nezmenili okolnosti od času podania návrhu do doby konania stretnutia. To isté umožní aj odporcovi. Vyzve kolízneho opatrovníka na podanie správy o prešetrení pomerov v rodine ako aj psychológa, aby sa vyjadril k návrhu. Tak ako na začiatku informatívneho stretnutia, aj v jeho priebehu apeluje na rodičov, aby svoje návrhy a argumenty hodnotili triezvo a uvážene a takto ich usmerňuje aby, ak je to možné, uzavreli rodičovskú dohodu. Informatívny výsluch ako taký je vedený neformálne a nemá striktne predpísaný postup ako napríklad pred sudcom. Ide v podstatne o diskusiu účastníkov konania, v ktorej sú im nápomocní ostatní zúčastnení v prípade, ak sa na nich títo obrátia.

Informatívny výsluch môže viesť k rodičovskej dohode, čo je aj jeho hlavným cieľom a už v tejto fáze sa priamo formuluje rodičovská dohoda ako aj jej znenie, ktoré pripravuje koordinátor v priebehu stretnutia. V Zázname o stretnutí rodičov v takomto prípade bude stručne opísaný priebeh výsluchu a v závere už priamo napísaná rodičovská dohoda, na ktorej sa rodičia maloletého dohodli. V takomto ideálnom prípade, sa táto rodičovská dohoda už len posúva súdu na schválenie, pričom termín jej schválenia je koordinátorom oznámený účastníkom konania ihneď na tomto stretnutí, teda priamo v texte Záznamu o stretnutí rodičov je uvedený termín na schválenie uzavretej rodičovskej dohody.

To znamená, že ak je ochota rodičov maloletého spolu komunikovať a prevziať rodičovskú zodpovednosť, celý spor sa končí už v tejto fáze a trvá približne 3 týždne od času podania návrhu do koncipovania rodičovskej dohody, ktorú už schváli súd v konkrétnom, im už známom termíne, spravidla do 2 – 3 týždňov, prípadne aj skôr, v závislosti od termínov poskytnutých na tento účel priamo sudcom koordinátorovi projektu.

Samozrejme, ak sa medzičasom zmenia okolnosti, prípadne sa rodičia dohodnú na inom znení rodičovskej dohody, resp. rodičovskú dohodu modifikujú tak, aby lepšie zodpovedala ich potrebám a potrebám maloletých detí, táto sa dá meniť až do času jej schválenia pred súdom.

V opačnom prípade, ak sa rodičia maloletého nevedia ani na tomto informatívnom výsluchu dohodnúť a nie sú ochotní prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť, môže koordinátor projektu sprostredkovať účastníkom spoluprácu s Referátom poradensko- psychologických služieb na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, môže odporučiť mediačné stretnutie, prípadne určiť ďalšie stretnutie rodičov na informatívny výsluch v určitom časovom odstupe. Samozrejme, všetko za účelom toho, aby bola dohoda rodičov možná.

Ak sa ani napriek tejto snahe rodičia nedohodnú, resp. priamo koordinátorovi oznámia, že na dohode ani nebudú pracovať a odmietajú pomoc zúčastnených profesií, koordinátor projektu spis postúpi priamo zákonnému sudcovi na ďalší procesný postup, ktorým bude vytýčenie pojednávania vo veci samej a začína sa štandardný postup súdu vo veci maloletého a súd vydá autoritatívne rozhodnutie.

Aké sú reálne výsledky ročného fungovania tohto modelu na pilotných súdoch?
Okresný súd Bratislava II.
(spracované výsledky za celkové obdobie 07/2019 – 12/2019):
57 začatých Cochem konaní, z toho sa v 33 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch, z toho:
– 26 úspešne uzavretých rodičovských dohôd,
– 1 autoritatívne rozhodnutie súdu po neúspešnom Cocheme,
– 3 späťvzatia návrhu na začatie konania po informovanom výsluchu Cochem,
– 27 ešte neukončených vecí (postúpené na mediáciu, rodičovskú poradňu a pod.)
Okresný súd Bratislava V. (spracované výsledky za obdobie 9/2018 – 9/2019):
271 začatých Cochem konaní, z toho sa v 124 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch, z toho:
– 64 úspešných rodičovských dohôd,
– 1 späťvzatie návrhu na začatie konania po informatívnom výsluchu Cochem,
– 41 konaní postúpených na autoritatívne súdne konanie,
– ostatné konania postúpené na mediáciu, poradenstvo, a podobne.
Okresný súd Kežmarok (spracované výsledky za obdobie 9/2018 – 9/2019):
188 začatých Cochem konaní, z toho:
– 76 úspešných rodičovských dohôd,
– 20 konaní postúpených na autoritatívne súdne konanie,
– ostatné konania boli postúpené na mediáciu, poradenstvo, a podobne, príp. boli späťvzaté,
Okresný súd Prešov (spracované výsledky za obdobie 9/2018-12/2019):
768 začatých Cochem konaní, z toho sa v 568 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch, z toho:
– 316 úspešne uzavretých rodičovských dohôd,
– 76 späťvzatí návrhu na začatie konania po informovanom výsluchu Cochem,
– 43 autoritatívnych rozhodnutí súdu po neúspešnom Cocheme,
– ostatné ešte neukončené (postúpené na mediáciu, rodičovskú poradňu a pod.)

Okresný súd Košice I. (spracované výsledky za celkové obdobie 4/2019 – 1/2020):
104 začatých Cochem konaní, z toho sa v 84 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch, z toho:
– 61 úspešne uzavretých rodičovských dohôd,
– 2 späťvzatia návrhu na začatie konania po informovanom výsluchu Cochem,
– 1 autoritatívne rozhodnutie súdu po neúspešnom Cocheme,
– ďalšie konania sú ešte neukončené.

Tieto informácie boli autorom poskytnuté v rámci žiadosti advokátskej kancelárie v zmysle zákona č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov a získala ich autorka tohto článku na IV. konferencii Asociácie rodinných mediátorov Slovenska, ktorá sa konala v dňoch 7. – 8. februára 2020 v Bratislave, na ktorej výsledky fungovania Cochemského modelu odprezentovali priamo jednotliví koordinátori projektu za pilotné okresné súdy a tiež sudcovia rodinnoprávnej agendy v panelovej diskusii.

Vyššie uvedené údaje sú len orientačné, nejedná sa o oficiálne štatistické údaje. Údaje uvedené v poskytnutých informáciách súdov na základe infozákona sa nemusia zhodovať s údajmi poskytnutými jednotlivými koordinátormi, ktoré sú spracovávané interne.

Celý projekt zavedenia tohto modelu vychádza z predpokladu, že to majú byť rodičia maloletého dieťaťa, kto rozhoduje o ich osude, nie súd. K ingerencii štátu do rodinného života  dieťaťa a jeho rodičov má dôjsť len v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnej miere. Skôr ako súd a ostatné zúčastnené profesie začnú využívať svoje mocenské práva a povinnosti, mali by len ako nápomocní sprostredkovatelia viesť rodičov k pochopeniu a reálnemu uchopeniu ich rodičovskej zodpovednosti tak, aby sa na budúcnosti svojho dieťaťa vedeli dohodnúť ako dvaja dospelí ľudia. 

Ako je vidieť, úspešnosť fungovania akéhokoľvek rozumného projektu nie je v tom, že vychádza z legislatívne striktnej úpravy v zákone, stačí len zmena myslenia a ochota tak rodičov ako aj inštitúcií im pomáhajúcim vytvoriť model, ktorý reálne funguje a prináša pozitívne výsledky a odozvu. Tento projekt sa za svoje už skoro dvojročné obdobie aplikácie na pilotných súdoch osvedčil, čo potvrdzujú kladné výsledky, ale aj pozitívne hodnotenia  rodinnoprávnych sudcov a koordinátorov im pomocným.  

Model modernej opatrovníckej justície, ktorá je rýchla, efektívna a dlhodobá je to, čo slovenská justícia potrebuje a čo jej pridá na dôveryhodnosti nás rodičov ako aj spoločnosti.

RESUMÉ

Cochemská prax v praxi pilotných súdov v SR (Moderná opatrovnícka justícia)
Autori článku sa dlhodobo venujú téme Cochemská prax. Svoje poznatky a zhrnutie tejto problematiky spracovali v článku, ktorý je navyše obohatený výstupom z fungovania a zavedenia Cochemskej praxe vo forme číselných údajov jeho úspešnosti na konkrétnych slovenských súdoch.

SUMMARY

Cochem Model in the Practice of Pilot Courts in the Slovak Republic (Modern Child Custody Justice)
The authors have been for a long time dealing with the Cochem model and related practice. The article brings their knowledge and a summary of this issue, and it also gives insight into the functioning and implementation of the Cochem model in the form of statistics on its success in specific Slovak courts.

ZUSAMMENFASSUNG

Cochemer Erfahrungen in der Praxis der Pilotgerichte in der Slowakischen Republik (Moderne Pflegschaftjustiz)
Die Autoren des Artikels widmen sich langfristig dem Thema der Cochener Praxis. Ihre Erkenntnisse sowie die Zusammenfassung dieser Problematik haben sie im Artikel verfasst, der überdies um den Bericht über die Tätigkeit und die Einführung der Cochemer Praxis durch zahlenmäßige Angaben über deren Erfolg an konkreten slowakischen Gerichten erweitert ist.




1 Rudolph, J.: Si moje dieťa, „Cochemská prax“ – cesty k ľudskejšiemu rodinnému právu, Vydané v rámci konferencie Nové európske trendy v starostlivosti o deti po rozvode rodičov, Bratislava, 2013, str. 22


2 Rudolph, J.: Si moje dieťa, „Cochemská prax“ – cesty k ľudskejšiemu rodinnému právu, Vydané v rámci konferencie Nové európske trendy v starostlivosti o deti po rozvode rodičov, Bratislava, 2013, str. 18


3 Prof. Dr. Delhoff, N.,prof. Dr. Martiny, D.: National report- Parental Responsibilities Germany, http://ceflonline.net/wp-content/uploads/Germany-Parental-Responsibilities.pdf, 2005, s. 7


4 rozsudok BVG zo dňa 3. 11. 1982, sp. zn. 1BvL 25/80

5 Rudolph, J. : Jsi moje dítě, „Cochemska praxe“ – cesty k lidštejšímu rodinnému právu, Drážďany, 2009, str. 18


6 Rudolph, J. : Si moje dieťa, „Cochemská prax“ – cesty k ľudskejšiemu rodinnému právu, Vydané v rámci konferencie Nové európske trendy v starostlivosti o deti po rozvode rodičov, Bratislava, 2013, str. 18

7 Stav projektu AUDIT, august 2018, národný projekt: Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti SR a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci, s. 2

8 vyhláška č. 132/2017 Z. z, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním